O kozách na Bruntálsku, fízlovi Zifčákovi a morálnom zrkadlení

... a keď mi povedal, že pôjdeme chovať kozy na Bruntálsko, tak čo ja na to? Ja samozrejme hneď k Pištekovi na Obchodnú a že dajte mi niečo o kozách. Si vieš predstaviť, Grétka, ako sa tam na mňa dívali. Lenže doma som potom zistila, že kozy uňho neboli na prvom mieste. Keď mi ukázal, kde až je na mape Bruntál, tak mu hovorím, že preboha, Rudliku, prečo hneď taký anus mundi?! ? to ma on naučil, že řiť světa, lebo mne sa predtým bohvie prečo zdalo, že Bruntálsko je hneď z druhej strany, niekde pri Hodoníne. A on vtedy zase pristúpil k mojim otlčeným špajzovým dverám a že či viem, kto to bol Martin Šmíd. A že chápe, že moja generácia na takový detaily kálí, ale jeho generácia že ne a že jemu býva niekedy strašne ťažko sa pozrieť na seba do zrkadla, keď vie, že ten mrtvý hrdina, co tam v listopadu ležel pod naší vlajkou, až se celému světu sevřelo srdce, že ten mrtvej hrdina byl obyčejnej fízl Žifčák a pod tou vlajkou na prochladlým pražským chodníku si na mrtvýho jen hrál!!! Hrdinou český revoluce je mrtvej brouk! Chápeš to?! ? a už zase mi tĺkol hlavou o špajzové dvere. Teda, svojou. A že ten Žifčák má v Bruntále na námestí zastaváreň. Chápeš to?! Fakticky největší českej národní hrdina je fízl a díler kradenejch mobilů! Kurrrrva! A zase tĺkol hlavou. A že on chce práve preto chovať kozy na Bruntálsku, aby, keď pôjde ráno mojou felickou na trh predávať syry a iné také tie zdravé kozie veci, sa vždy pri tom musel pozrieť na tú zastaváreň a prípadne aj na Zifčáka ako do zrkadla.
A ja mu hneď na to, že jak, českej hrdina? Hádam aj náš slovenský, nie? Veď sme ho mali za revolúcie spoločného, nie? A on tak ironicky od špajze, že nóó, tos mě teda utěšila, ti povim, to teda jo, ti pěkně děkuju, se mi ulevilo a podobne všelijako vyrýval, až som sa normálne nasrdila a vykričala mu, že nech si to celá ich generácia ? pritom nie je ani o desať rokov starší! ? že nech si to strčí všetko do riti: aj mŕtveho brouka, aj celú revolúciu, lebo že ja som kvôli nim prišla o svojho českého tatina, čo nás potom opustil, pretože si chcel vynahradiť všetky tie stratené roky v starom režime, a na nejakého fízla, čo kradne mobily, sa môžem zvysoka vysrať a vlastne prečo nie aj na neho, akože na filozofa, a špeciálne už na všetky sprosté kozy a syry, čo si od nich felicku rozhodne zasmradiť nedám!!! (to bolo ešte predtým, než mi ju ukradli), že on by sa pekne krásne chodieval morálne zrkadliť v Žifčákovi, ale o kozy by som sa, pravdaže, musela starať zase len ja, a že presne pre toto sa roztrhla aj republika, lebo Česi sa v nej chodievali pozerať do morálnych zrkadiel, ale kozy za nich dojili Slováci, a ešte všeličo iné som mu vykričala a strašne sme sa pohádali a si naubližovali.
Pritom viem, že on je len príliš citlivý, že mu je skrátka z toho jeho českého národa niekedy do plaču, čo nakoniec poznám aj ja sama, lenže ja si, Grétka, pre každého sprostého Slováka nepôjdem hneď otĺkať hlavu o špajzové dvere, to by už dávno museli byť na triesky a mala by som tam dnes namiesto nich gorálkový záves...

Viola Vyholená-Šípivá
(z knihy Krivolaká prť je ku šťastiu... ku nešťastiu taktiež veľmo krivolaká)