Danica Hrnčiarová Šišláková
Pochádza z Banskej Bystrice (SK), pracuje v Prahe, venuje sa softvérovej analýze. O sobě píše: Mám rada kopce v každom ročnom období (veď som zo stredného Slovenska J ), aj spoznávanie iných krajín. Po dlhej odmlke som sa vrátila k poézii niekedy okolo roku 2015. Pár drobných úspechov: ocenenia v niekoľkých literárnych súťažiach, publikovanie v slovenských, českých i zahraničných zborníkoch a časopisoch... a odvaha vydať knižku – Presýpacie vreckové hodiny (2021, vyd. PA). V 2023 vyšli na Ukrajine moje texty dvojjazyčne, v preklade S.Šelkového, pod názvom: Karma a iné veci.
https://www.databazeknih.cz/autori/danica…
Ako uvariť slepačiu polievku
podrezať krk
obariť ošklbať vypitvať
srdce a pečeň hodiť pod pokrievku
uvariť kým sliepka nie je mäkká
na dvore krv a po kuchyni perie
polievka hore nožičkami
podobá sa ti na človeka
snehové perie...
tiež si zbelela
nešklbala si anjela?
Rovnice
zdá sa mi to až príliš zložité
sústava rovníc o n neznámych
logika mlčí
mozog stráca dych
no tak ma zabite
a hovorte si že som pesimista
keď vidím že to čo je v popredí
v sústave rovníc prosto nesedí
čím dlhšie rátam tým viac som si istá
v reálnom svete nemá riešenie
...v komplexním
tiež nie?
Uhly
dva krát dva stupne vraj už nie sú štyri
asi je vesmír príliš zakrivený
ne-logika sa ako vírus šíri
v kráľovstve krivých zrkadiel sa mení
lož za pravdu a za diamant uhlie
a nesmieš
nesmieš vidieť v pravom uhle
že priame cesty sú a budú večné
stretnú sa
v nekonečne
Pravdepodobnosť
osem miliard entít žerie
koľko z nich zemi rany zahojí?
odhadnúť skúšam v pološere
kto kedy bude kráľom po boji
platí to dnes tak ako včera
na matiku sa neumiera
čo tu z nás robí časných hostí
je miera pravdepodobnosti
O vode
... a neskrotíš ju
a nie je v tom pýcha
je ako ty ? aj uhne tisíckrát
aj poddajná a mäkká
občas tichá
v jaskyniach hľadá
kde smie vyvierať
nakoniec si vždy nájde svoju cestu
a pripúta ťa k premennému miestu
vyhĺbiac plytký jarok v kameni
ako ty
cudzia
kdesi pramení
O kvapke
pavúčím pismom píše zime listy
čím ďalej tmavšie
menej zelené
stvorená z hmly
a kým to niekto zistí
chce chvíľu žiť
Snež vsiakne do zeme
a je to zákon
prírodný či boží
celý les je z nej hore nohami
posledný lúč sa zlomil na jej koži
len záblesk dúhy
pád
a je to za nami
Na pražskom nádraží je klavír
Ráno už mrzne
v kabátoch sú sami
predbiehajú si (vlastné) nohy
kľučkujú medzi hláseniami
odchodov a posledných výziev
vyhnú sa kaviarni
pri pohyblivých schodoch
ich zastaví
Beethoven
má prsty od špiny
dych od lacného vína
a hrá
hrá
z priestoru vyletí ich bolesť
strachy
vina
ich hmla za okuliarmi
latentná frustrácia
hrá katarzne
a spod zlepených vlasov
vyteká Osudová
kĺže mu dolu lícom
a dolu týmto poondiatym mestom
ráno už mrzne
prišiel sa zohriať
z parku pred stanicou.
.
je sivobiela posázavská jeseň
je sivobiela posázavská tma
na svojich pleciach nebo neunesiem
už ma to láme
ešte dojíma
.
a aby som to (znova) prežila
na chvíľu udrie slnko do tyla
.
a hneď zas ktosi zhora na sklo dýchol...
je sivobiele posázavské ticho
