0 mužoch

... musím sa ti, Grétka-Ailuj-Mária, poďakovať, že si vždy ako hrebeň na moje neučesané myšlienky. Že ich vždy aj trošku schladíš, ako napríklad tie z dnešného rána o ženskom tele ako dobre naolejovanej zbrani. Normálne by som sa čudovala, čo sa to zo mňa rinie za sprostosti, ale povedz mi, ktorá žena, keď sa po noci plnej lásky prebúdza obdivuhodne odpočinutá, si ráno nepripadá ako Tlstá Berta? Myslím, ako to veľké delo, čo postavili Nemci, aby si ním podmanili Európu a potom celý svet. A určite som nebola jediná, ktorá sa tak dnes ráno cítila, len to tu žiadna tak neopatrne ako ja nevykričala do celého osveta. Teraz sa trocha rumaniem.
A premýšľala som aj o tvojich múdrych slovách, že my, ženy, podvedome hľadáme silného muža, aby sme nemuseli byť samy silné za dvoch. Možno by sme mali závidieť Mongolkám. Filozof mi povedal, že u Mongolov celkom normálne pestovali mnohomužstvo. Že keď bolo málo žien, nelámali si tým hlavu, podelili si medzi sebou tie, čo zostali ? traja-štyria na jednu ? a pohoda, grupka rulez! A že teraz to isté asi čaká Číňanov. Mne to pripadá ako celkom zaujímavý nápad. Chápeš, keď si v jurte jediná žena a okolo máš niekoľkých mocných mužov, môžeš naplno rozvinúť svoju ozajstnú ženskú silu a nemáš čas ani náladu si lámať hlavu takými sprostosťami ako ? dám príklad - že preboha, bola by som ja vôbec schopná chytiť do lasa naraz až tri soby, ako to bežne dokáže najmocnejší z mojich piatich mužov Tukša Džumdzagín? Nemusíš si skrátka vyrábať v jurte všelijaké zástupné problémy. Čo povieš? O tomto tu teraz rozmýšľam... len by mi dosť vadili tie varené baranie črevá asi...
... ale všetkých mužov nepochopíš, to máš pravdu, ja koľko razy nechápem ani tohto jedného! Mám si stále lámať hlavu nad tým, prečo erdží jeho hojdací koník a prečo mi bije hlavou o špajzové dvere? Veď ja poriadne nerozumiem ani nám ženám, ba niekedy dokonca ani sebe samej! A opýtam sa ťa takto: zaujíma zase až tak veľmi jeho, prečo mi niekedy v kine vypadnú slzy, keď vidím, ako sa dvaja držia za ruky, bežia po pláži proti zapadajúcemu slnku, a nie som to ja? Ani jeden z tých dvoch? Myslím si, že ani príliš nie. Preto si niekedy hovorím, či má vôbec zmysel nad vzťahmi toľko špekulovať. Nebolo by nakoniec lepšie sa len prosto žensky radovať z takých chvíľ, keď on občas celkom splynie so svojím malým záškodníkom, dajú si spoločné meno, že Búrlivák napríklad, zabudnú na prívesky a zoberú ma na výlet až hore, medzi farebné balóniky? Neviem.
Ja mám mužov rada. A s filozofom sa cítim akási taká múdrejšia. Ja napríklad len tak od boku strelím niečo, aby reč nestála, keď ho vyprevádzam na hlavnú stanicu, a on v tom hneď nájde význam. A ešte v noci mi napíše z Brna dlhý mail, ako som ho tým prekvapila a aké to je nečakane hlboké a že o tom musel premýšľať celou cestou až do Brna. Že mu to dokonca pripomenulo jednu esej od kohosi a že to v skratke úžasne presne vystihlo fázu nášho vzťahu. Čo mu na to mám povedať? Nič, samozrejme. Ale lichotí mi to. Imponuje mi, aký je bystrý, že tak do mňa vidí. Lebo ja síce cítim, že nie som sprostá ani škaredá, ale chýbajú mi dôkazy. On, muž, je môj nezvratný dôkaz. Žena nie. Tá ti podá maximálne taký dôkaz, že máš do lodičiek trochu veľkú nohu. Alebo že chodíš s chalanom, čo je od teba skoro o hlavu menší a má už na temene trochu plešku, po slovensky plzeň, takže chvalabohu ti ho nemusí závidieť. Mužov mám radšej ako ženy, hovor si čo chceš.
Napríklad citovo konstipovaná tu písala, že sa cíti, ako keby mala v duši zarazený štupel. Kedysi by som sa tomu zasmiala, lebo moja babka hovorievala, že neny takého štupla, čo by sa nanho nenašiel štuprcígel! Ale teraz už viem, aký asi problém majú s tým štuplom muži! Vieš, Grétka-Ailuj-Mária, my ženy robíme podľa mňa chybu, keď mužov vidíme len ako nejakých cirkusových levov; že skrátka stačí ukázať levovi našu ohnivú obruč, zaplieskať bičom a ? elá hop! ? máme ho, kde chceme. Ale vieme naozaj všetko o jeho duševnom štupli? Mne ti to pripadalo, že až keď sa podo mnou zatriasla zem práve len s ním, že až potom sa aj on duševne odštuploval a bol ku mne taký plný citu ako nikdy predtým. A to som si myslela, že žiaden štupel ani nemá!
Budeš sa mi smiať, nech, ale ja som si urobila takú teóriu, že u nich, akože u mužov, je štupel aj štuprcígel to isté. Že preto asi sú niekedy takí zmätení a dojemne smiešni. Nemyslíš? Ja teda áno.

Viola Vyholená-Šípivá
(Krivolaká prť je ku šťastiu...)